Túžba schudnúť čo najrýchlejšie je pochopiteľná. Najmä ak má človek za sebou viacero neúspešných pokusov. Ponuka riešení je dnes široká – od doplnkov výživy a prerušovaného pôstu až po lieky určené na kontrolu telesnej hmotnosti.
Nie všetky možnosti však fungujú rovnako. Líšia sa účinnosťou, možnými rizikami aj tým, pre koho sú vhodné. Ako sa v nich zorientovať a prečo by liečba obezity nemala byť založená iba na sľube rýchleho výsledku?
V posledných rokoch sa do popredia dostali najmä lieky označované ako agonisty receptora GLP-1. Niektoré moderné lieky pôsobia súčasne aj na ďalšie receptory ovplyvňujúce metabolizmus a reguláciu hmotnosti.
GLP-1 je hormón, ktorý sa prirodzene tvorí v tráviacom trakte po jedle. Podieľa sa na regulácii hladiny cukru v krvi, pocitu hladu a sýtosti. Lieky pôsobiace na jeho receptor môžu:
Jednotlivé lieky však nemajú rovnaké schválené použitie. Niektoré sú určené predovšetkým na liečbu cukrovky 2. typu, iné možno za stanovených podmienok používať aj na dlhodobý manažment telesnej hmotnosti. Ide o lieky viazané na lekársky predpis, ktorých vhodnosť musí posúdiť lekár.
Výsledky klinických štúdií ukazujú, že pri vybraných moderných liekoch môže byť priemerný pokles telesnej hmotnosti výrazný. Konkrétny výsledok však závisí od účinnej látky, dávky, dĺžky liečby, zdravotného stavu aj individuálnej reakcie organizmu. Liečba sa navyše používa spolu s úpravou stravovania a fyzickou aktivitou – určité percento úbytku hmotnosti preto nemožno považovať za zaručený výsledok.
Medzi časté nežiaduce účinky patria najmä tráviace ťažkosti, napríklad nevoľnosť, vracanie, bolesť brucha, hnačka alebo zápcha. Lieky môžu mať aj kontraindikácie a ovplyvňovať sa s ďalšou liečbou. Preto by sa nemali užívať bez predpisu ani získavať z neoverených zdrojov.
Pri výraznejšom chudnutí môže časť stratenej hmotnosti tvoriť aj svalová hmota. Toto riziko sa netýka iba liečby liekmi. Znížiť ho môže primeraný príjem bielkovín a pravidelný pohyb vrátane silového cvičenia, ak ho zdravotný stav človeka umožňuje.
Na trhu je množstvo doplnkov výživy, ktoré sľubujú rýchlejšie spaľovanie tukov, potlačenie chuti do jedla alebo zrýchlenie metabolizmu. Často obsahujú kofeín, extrakt zo zeleného čaju, vlákninu alebo kombináciu rôznych rastlinných látok.
Ich účinok na zníženie telesnej hmotnosti je však zvyčajne obmedzený a medzi jednotlivými produktmi sa výrazne líši. Doplnky výživy nemožno považovať za náhradu liečby ani dlhodobých zmien v stravovaní a životnom štýle.
Ani označenie „prírodný“ automaticky neznamená, že je výrobok bezpečný. Vyššie dávky stimulantov môžu spôsobovať nervozitu, búšenie srdca, zvýšenie krvného tlaku alebo problémy so spánkom. Niektoré zložky sa môžu zároveň ovplyvňovať s liekmi, ktoré človek pravidelne užíva.
Pred užívaním doplnku je preto vhodné overiť si jeho zloženie a poradiť sa s lekárom alebo lekárnikom, najmä pri chronických ochoreniach a pravidelnom užívaní liekov.
Obľúbeným spôsobom stravovania je aj prerušovaný pôst, známy ako intermittent fasting. Pri režime 14/10 človek počas 14 hodín neprijíma jedlo a stravuje sa v nasledujúcom 10-hodinovom intervale. Pri režime 16/8 trvá obdobie bez jedla 16 hodín a čas určený na jedenie sa skracuje na 8 hodín.
Niektorým ľuďom môže takýto režim vyhovovať a pomôcť im znížiť celkový energetický príjem. Doterajšie poznatky však nenaznačujú, že by bol prerušovaný pôst pri porovnateľnom energetickom deficite výrazne účinnejší než iné vhodne nastavené spôsoby stravovania. Rozhodujúce je najmä to, či je zvolený režim nutrične vyvážený a dlhodobo udržateľný.
Prerušovaný pôst nemusí byť vhodný napríklad pre tehotné a dojčiace ženy, deti a dospievajúcich, ľudí s poruchami príjmu potravy ani pre niektorých pacientov s cukrovkou alebo ďalšími chronickými ochoreniami. Opatrnosť je potrebná aj pri liekoch, ktorých účinok môže ovplyvniť vynechávanie jedla.
Pred zavedením výraznejšej zmeny stravovacieho režimu je preto vhodné zohľadniť zdravotný stav a prípadne sa poradiť s lekárom alebo odborníkom na výživu.
Opätovné priberanie po schudnutí sa často označuje ako jojo efekt. Nejde však iba o nedostatok disciplíny alebo osobné zlyhanie.
Počas chudnutia sa organizmus prispôsobuje nižšiemu príjmu energie. Môže sa zvýšiť pocit hladu, zmeniť regulácia sýtosti a znížiť energetický výdaj. K návratu hmotnosti zároveň prispieva obnovenie pôvodných stravovacích návykov, strata motivácie alebo režim, ktorý bol od začiatku nastavený príliš prísne.
Riziko opätovného priberania býva vyššie pri extrémnych diétach, dlhodobom hladovaní a jednostrannom stravovaní. Návrat časti hmotnosti však môže nastať aj po rozumne nastavenej redukcii. Dôležitou súčasťou manažmentu hmotnosti preto nie je iba samotné schudnutie, ale aj plán, ako si nové návyky a dosiahnuté výsledky udržať.
Opakované cykly chudnutia a priberania môžu negatívne ovplyvňovať fyzické aj psychické zdravie. O to dôležitejšie je zvoliť postup, ktorý je realistický, bezpečný a prispôsobený konkrétnemu človeku.
Obezita je komplexné chronické ochorenie, ktoré ovplyvňujú biologické, psychologické, sociálne aj environmentálne faktory. Nemožno ju preto zjednodušiť iba na nedostatok pevnej vôle alebo pohybu.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie malo v roku 2022 nadváhu približne 43 % dospelých ľudí na svete a 16 % dospelých žilo s obezitou. Celkovo sa obezita týkala viac než jednej miliardy detí, dospievajúcich a dospelých. Jej výskyt medzi dospelými sa od roku 1990 viac ako zdvojnásobil.
Obezita môže zvyšovať riziko vzniku cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku, srdcovo-cievnych ochorení, spánkového apnoe, ochorení pohybového aparátu aj niektorých druhov rakoviny. Vhodná liečba preto nie je iba otázkou vzhľadu, ale predovšetkým zdravia a kvality života.
Lieky môžu byť pre niektorých ľudí účinnou a dôležitou súčasťou liečby. Nie sú však univerzálnym riešením a nemali by sa užívať bez lekárskeho dohľadu. Podobne ani doplnky výživy, pôst či krátkodobá diéta samy osebe nezaručia trvalý výsledok.
Udržateľný manažment hmotnosti môže zahŕňať:
Najvhodnejší postup závisí od zdravotného stavu, užívaných liekov, doterajších skúseností aj osobných možností. Prvým krokom preto nemusí byť ďalšia prísna diéta ani nákup prípravku s veľkými sľubmi. Môže ním byť rozhovor s lekárom, ktorý pomôže posúdiť možné príčiny priberania, súvisiace zdravotné riziká a dostupné možnosti liečby.